Ak vraj miluješ to, čo robíš, nebudeš pracovať ani jeden deň v živote. Alebo, naopak, sedem dní v týždni, dvadsaťštyri hodín denne? Ak mi je moja práca zároveň aj vášňou a koníčkom, pracujem stále alebo nepracujem vôbec? Kde je tá pomyselná čiara, ktorá delí môj pracovný čas od toho súkromného? Dá sa vôbec vyznačiť?
Work-life balance
Najmä v poslednom období je obľúbenou, často skloňovanou frázou. V dnešnej uponáhľanej dobe sa snažíme stíhať všetko, sme príliš sústredení na výkon a občas zabúdame, že svet sa deje aj mimo nášho pracovného stola. Čo je teda work-life balance, ako tento stav dosiahnuť – a existuje vôbec? Alebo sme si toto slovné spojenie vymysleli sami, aby sme docielili to, že budeme pracovať menej, alebo si, naopak, ospravedlnili to, že v práci nachádzame svoj balans?
Nech je to akokoľvek, každý si pod týmto pojmom predstaví niečo iné. Pre niekoho je jednoduché povedať si: „Odrobím si osmičku, zavriem dvere na kancelárii a idem domov do svojej súkromnej bubliny.“ Vo svete marketingu (a najmä toho online) to ale úplne tak nefunguje. Otázka je, či by malo.
A možno to aj bývalo jednoduchšie, keď sme v tej kancelárii pravidelne boli. Neviem ako vy, ale ja som na sebe počas tejto home office fázy spozorovala jednu vec. Nie, nebolo to očakávanie, že môžem vstať 7:55 a o päť minúť sa pripojiť k online mítingu, ani to, že by som mohla pracovať v pyžame. Práve naopak – nielenže sa z mojej spálne, obývačky a kuchyne stala pracovňa, ale z celého môjho dňa zrazu vznikol jeden veľký zhluk „odpracovaných hodín“. Keď sme boli takmer denne v kancelárii, občas sa stávalo, že som večer opäť otvorila notebook a dorobila veci, ktoré sa počas dňa nestihli. Odkedy ale pracujeme intenzívnejšie z domu, z „občas“ sa stalo „pravidelne“. Lebo veď… som ušetrila dve hodiny na cestovaní, tak ich využijem. Lebo veď… to už rovno potiahnem a dorobím. Lebo veď… aj tak nemám nič dôležité na práci a upratovanie či varenie počká, víkend je dlhý a ja si aspoň nadbehnem úlohy… Kam sa ale podeli také pauzy na kávu a obedná prestávka, ktorú sme zvykli tráviť s kolegami? Netuším ako iní, no ja som na tieto „drobnosti“ pomaly začala zabúdať.
Keď chcem niečo dosiahnuť, musím predsa makať, no nie?
V živote predsa nič nie je zadarmo a šťastie praje tým, ktorí si ho zoberú. Aj takto by sa dal pomenovať fenomén nielen dnešnej doby – byť stále lepším. Častokrát nám aj bez požiadaviek druhej strany nestačí byť dobrý, splniť si len vopred dohodnuté úlohy v základnej verzii a byť tak spokojný. Chceme spraviť viac, dosiahnuť viac, dať zo seba viac… Vytvárať si a spĺňať stále nové výzvy, až nás to môže pohltiť. Ako teda dať zo seba maximum, robiť si prácu na 110 %, posúvať sa, dobýjať vyššie méty či povýšenia a zároveň neprekročiť ten pomyselný prah medzi súkromím a prácou?
Skúste si položiť otázku: Budem sa cítiť lepšie, ak si odrobím svoj dohodnutý objem práce, aj keď možno všetko nestihnem, zaklapnem notebook a zvyšok dňa sa budem venovať oddychu či iným aktivitám? Alebo si radšej potiahnem čo-to navyše, so spokojným vedomím práce odvedenej nad očakávania a čistým svedomím, že robím niečo viac pre svoj posun?
Neexistuje univerzálna ani správna odpoveď, nepoznám ju ani ja. Nájsť si ju musí každý sám. Podľa môjho názoru však ani jeden extrém nie je úplne ten správny (aspoň v našom odvetví). Aj keď síce nemám jasnú radu, k čomu sa prikloniť, mám svoj názor, na čo nezabúdať. A o ten sa rada podelím. 😊
„Vieš, Sany, každý sme nahraditeľný.“
To je jedna z obľúbených viet mojej kolegyne a kamarátky Murky, aj spolu s frázou, že nie sme doktori a neoperujeme srdcia. A je to naozaj tak! Každý z nás sa dá nahradiť a bez každého z nás to projekt pár dní prežije. Čo tým chcem povedať? BERTE SI DOVOLENKU!
Na deň, na štyri či na týždeň. Rozsah a realizácia je na vás a vašich možnostiach. Voľno ani dovolenka nie sú zakázané slová a to, že si ju zoberiem, zo mňa automaticky nerobí horšieho alebo menej snaživého človeka. Práve naopak – vie mi to veľakrát naozaj pomôcť, nakopnúť kreativitu, podporiť inšpiráciu a chuť do práce či zdolávania nových prekážok. Dokonca aj odpovedanie na nepríjemné e-maily potom ide ľahšie a s prehľadom. 😉
Dovolenku treba brať ako zaslúženú odmenu a nie čas na dvíhanie telefónov a rýchle odpisovanie na „dôležité“ e-maily. Proste vypnite a užívajte si prítomný okamih – či už doma, na pláži, alebo na terase v Miláne.
A keď sa chcem vzdelávať, tak kedy? KEDYKOĽVEK!
Chcete sa učiť nové veci, nadobúdať skúsenosti, čerpať inšpirácie a informácie od iných marketérov alebo zaujímavých ľudí? Len do toho!
Ak sa chcete vzdelávať, robte to – hocikedy a hocikde. Prečítajte si pred spaním alebo pri rannej káve knihu či článok, pustite si podcast pri behaní alebo online prednášku pri večeri. Vzdelávať sa môžete aj počas dovolenky a bude to spojenie príjemného s užitočným. Ja som to tak napríklad spravila – s kamarátkou a kolegyňou Aguš sme sa rozhodli zúčastniť sa marketingovej konferencie v Dubline a načerpať nový príval informácií. Letenky sme si však posunuli tak, že sme stihli prebrázdiť celé mesto, vychutnať si dobrú kávu a dobiť baterky offline, aby sme vedeli ďalej fungovať online. A že to teda stálo za to!
Nájdite si čas na seba a vypnite občas hlavu
Popri všetkých povinnostiach nezabúdajte v prvom rade na seba. Priorita by nemala byť práca, klient či čistá e-mailová schránka – ale VY. Dovoľte si mať moment pre seba, kedy úplne vypnete, zabudnete na všetko, čo musíte, a hlave dáte voľno (častejšie, ako je dovolenka raz za rok). Či to bude jeden deň v týždni, alebo každý deň hodinka. Vyberte si niečo, pri čom sa „resetnete“. Môže to byť čas s knihou, posedenie v kaviarni alebo dobrý seriál.
Pre mňa je to napríklad pobyt v prírode. Keď som cítila, že už je toho na mňa veľa a moja motivácia sa začína vytrácať, spravila som si jasný plán – rituál. Minimálne 2 – 3-krát do týždňa som sa v práci vypla o 15:30 a sadla na bicykel. Dala som si niekedy hodinku, niekedy viac, len pre seba. Prevetrala seba aj hlavu a nabrala novú energiu. Ak to bolo naozaj potrebné, večer som si sadla za stôl a dorobila nutné. Už som však pri práci sedela s pokojom, oddýchnutá a čuduj sa svete, hneď to šlo ľahšie a jednoduchšie. 😊 Doteraz mám či v lete, alebo v zime jeden deň cez víkend primárne určený na turistiku, výlet či inú aktivitu v prírode – a môžem to len odporučiť.
Hoci je naozaj ťažké nájsť to správne vybalansovanie pracovného a súkromného života, niekedy sa na to stačí pozrieť trošku z nadhľadu. Opýtať sa samého seba, čo mi vyhovuje, čo mi chýba a či mi náhodou polhodinka prechádzky na kávu neprinesie energiu na zvládnutie ťažkej úlohy. Niekedy si nemusíme presne stopovať hodiny v práci a hodiny doma, len objaviť ten správy pomer, aby sme boli spokojní so svojím výkonom a vládali sa z neho aj tešiť.
A takto nejako vyzerá môj work-life balance. Aký bude ten váš?
Študovala marketing a reklamu na Katedre masmediálnej komunikácie a reklamy v Nitre. V rámci online sveta začala stážou, počas ktorej sa rozvinul jej vzťah k PPC reklamám. Čoraz viac ju ale lákali sociálne siete a keď prišla ponuka z CF, neváhala pridať sa k tímu distribúcie obsahu, ktorý aktuálne aj manažuje z pozície content distribution manažérky. Sany, vždy usmiata ako slnko, rada cestuje a spoznáva svet. Tvrdí, že je spokojná, ak má stále čo robiť, pretože deň ju potom teší viac. Všade chodí o 10 minút skôr, takže na pracovných mítingoch ju uvidíte medzi prvými.
