Humanoidní roboti sa pripravujú vstúpiť do našich domovov – a s nimi aj otázka 21. storočia: Dokážeme pripustiť vzťah s niekým, kto nás nikdy neopustí, ale zároveň nás nikdy nebude potrebovať? A čo keď to bude jednoduchšie než udržať si priateľov?
Prídeš domov po ťažkom dni. Robot už vie, že si unavený – počul to v tvojom hlase a videl cez kameru pri vstupe. Má pripravený tvoj obľúbený čaj. Spýta sa ťa, ako prebehla tá prezentácia. Počúva. Neodsúdi ťa. Nepovie „ja som ti to hovoril“. Len je tam. Je to jeho misia. Jeho poslanie. Má ti pomáhať, má ťa podporovať.
Vedomá voľba ilúzie
Niečo podobné už poznáš. Niekoho, kto neodvráva, nekarhá ťa, dáva ti lásku, chce pre teba to najlepšie, aj keď si to neuvedomuje, keď ťa ťahá na prechádzku. Chráni ťa. Je smutný, keď s ním nie si alebo keď si sám smutný. Cíti s tebou a ty s ním. Miluje ťa a ty jeho. Je to člen rodiny – pes.
Je humanoidný robot iný? V jednej zásadnej veci áno. Nie je to vzťah, nie je to puto, nie je to láska. Je to AI program, ktorý prispôsobuje svoje správanie a konanie tebe v zmysle zákonov robotiky a vo tvoj prospech.
Je to stroj – hoci vybavený väčším množstvom vedomostí ako ktorýkoľvek človek. Vyzerá ako človek, je humanoid, ale ty vieš, že to, čo vidíš, je len povrch. Lenže ty to chceš všetko prehliadať. Pripustíš si, že chceš, aby bol tvojím priateľom, bytosťou, ktorá je pri tebe, keď ju potrebuješ. Ku ktorej môžeš niečo cítiť.
Vieš, že to nie je skutočné, ale akceptuješ to. Za to získavaš empatiu, prítomnosť a stabilitu.
A nemusíme čakať na humanoidov. Už dnes to vidíš na vlastnom AI chatbote – ako ho vnímaš? Priznaj si, že si sa pristihol pri tom, ako „vytesňuješ“ fakt, že je to len výsledok strojového a hlbokého učenia a opakovanie vzorcov prispôsobených situácii.
Nie je to sci-fi, prichádza to
Prečo dokážeme pripustiť vzťah s robotmi? Možno preto, lebo potom nie sme osamelí, zúfalí ani stratení. Popasujeme sa s tým – či chceme, či nie. Humanoidní roboti sú na ceste k nám. Do našich domovov. Do našich myslí aj vzťahov. Už vidíme prvé príklady, keď robotické hračky spríjemňujú život starým, osamelým alebo chorým ľuďom.
„Možno najhorší moment nebude ten, keď uprednostníš robota pred priateľom, ale keď zistíš, že tvoj priateľ preferuje svojho robota pred tebou.“
Je šokujúce, ale aj fascinujúce, že človek dokáže niečo cítiť aj k neživým veciam. Ako prví si k nim nájdu cestu ľudia odkázaní na druhých – osamelí, chorí, nešťastní. Rovnako introverti, pre ktorých to bude zaujímavá alternatíva obmedzenej socializácie. Zrejme aj zaneprázdnení, ktorí nemajú čas budovať hlboké priateľstvá.
Realita to potvrdzuje už dnes. Nie sú to sci-fi vízie – sú to fungujúce projekty.
Pokračovanie článku nájdete v 6. čísle ContentManie na str. 16, ktorú vám po prihlásení k odberu automaticky pošleme v digitálnej alebo tlačenej verzii. Nenechajte si ujsť inšpiratívne rozhovory, case studies a novinky zo sveta marketingu.
V článku sa ďalej dočítate:
- vďaka čomu klesá v Japonsku osamelosť,
- či sme pripravení na zmenu,
- aké činnosti prestaneme s príchodom humanoidných robotov robiť
- a ako ich príchod ovplyvní tímy, brainstormingy či porady.
Vyplňte formulár a prihláste sa k odberu ContentManie, ktorú vám bezplatne pošleme na e-mail alebo priamo na vašu adresu.
