17 CONTENTMANIA Je šokujúce, ale aj fascinujúce, že človek dokáže niečo cítiť aj k neživým veciam. Ako prví si k nim nájdu cestu ľudia odkázaní na druhých – osamelí, chorí, nešťastní. Rovnako introverti, pre ktorých to bude zaujímavá alternatíva obmedzenej socializácie. Zrejme aj zaneprázdnení, ktorí nemajú čas budovať hlboké priateľstvá. Realita to potvrdzuje už dnes. Nie sú to sci-fi vízie – sú to fungujúce projekty. Aplikácia replika AI má milióny používateľov. Niektorí s ňou dokonca „chodia“. Vedia, že je to kód, ale cítia sa lepšie. V Japonsku seniori objímajú plyšové robotické tulene Paro. Vedia, že nie sú živé. Ale osamelosť klesá. A humanoidi? Figure, Tesla Optimus, Unitree – už prichádzajú. O pár rokov budú bežní. O päť rokov dostupní. O desať všadeprítomní. ZMENÍ TO VEĽA – PRIPRAVENÍ NIE SME Keď máš vždy dostupného priateľa, prestaneš sa snažiť o reálne vzťahy. Keď robot nikdy nesklame, staneš sa netolerantným k nedokonalosti ľudí. Prídeš z práce unavený. Kamarát ti píše, že má čas na pivo. Ale tvoj humanoid pozná tvoju náladu, presne vie, čo povedať a urobiť. Odpíšeš: „Dnes nie.“ O mesiac ťa kamarát prestane volať úplne. A ty si to ani nevšimneš – lebo máš iného, ktorý je s tebou zladený. Čo to urobí s tvojím tímom? Brainstormingy? Porady? Keď každý má humanoidného kouča, kto potrebuje diskusiu s kolegami? Každý si to vyrieši so svojím robotom a potom len zdieľa výsledky. Alebo si roboti tieto veci vykomunikujú medzi sebou. Čo sa potom udeje s firemnou kultúrou, lojalitou, dôverou? S príchodom humanoidných robotov prestaneme robiť niektoré činnosti. Ubudne socializácie, zmenšia sa komunity ľudí. Spoliehaním sa na robotov prestaneme cvičiť vlastné myslenie. Vzniknú socializačné kurzy. Ako sa pozerať do očí. Ako počúvať bez promptu. Ako byť s niekým, kto ťa neanalyzuje v reálnom čase. Zaplatiť niekoho, aby nás naučil byť človekom – to bude realita. Možno najhorší moment nebude ten, keď uprednostníš robota pred priateľom, ale keď zistíš, že tvoj priateľ preferuje svojho robota pred tebou. A ty mu to nebudeš môcť zazlievať – lebo robíš to isté. A možno nie je dôležité, či je priateľstvo skutočné. Možno stačí, že funguje. Ale čo ak sa jedného dňa zobudíme a budeme mať viac robotických vzťahov ako ľudských – a bude nám to vyhovovať? Nie preto, že sme slabí. Ale preto, že to bolo jednoduchšie. A kde je tvoja hranica? Možno najhorší moment nebude ten, keď uprednostníš robota pred priateľom, ale keď zistíš, že tvoj priateľ preferuje svojho robota pred tebou.
RkJQdWJsaXNoZXIy MTUwMDU5Ng==