61 CONTENTMANIA V prvom rade, vidíte tú definíciu cieľovej skupiny? Je im jedno, či ste muži alebo ženy, kde bývate, koľko máte rokov, detí alebo aký máte príjem. V marketingovej komunikácii si mnohí radi kategorizujú ľudí podľa generácií. A potom, keď ich majú zaškatuľkovaných, tvrdia, že mladí neznášajú reklamu alebo nepozerajú televíziu, pohŕdajú autoritami a milujú Tiktok s Instagramom. Výskumná odnož medzinárodnej reklamnej agentúry BBH vypracovala štúdiu, v ktorej merali, v čom sa zhodnú rozličné skupiny ľudí. Tie odpovedali na 419 tvrdení o svojom životnom štýle. Viete, čo sa zistilo? Že vyššia zhoda v odpovediach nie je podľa generácií, ale podľa toho, či čítajú nejaké konkrétne noviny, v akom odvetví pracujú, či majú veľa peňazí, či sú extroverti alebo introverti. Dokonca ešte aj ľudia, ktorí lúštia krížovky alebo používajú zubnú niť, majú toho v odpovediach viac spoločného než mileniáli, boomeri alebo generácia Z. A to ma vracia k listu od Wall Street Journal. Vidíte tam ich cielenie? Oni komunikujú smerom k ľuďom, ktorých spája rovnaká túžba – vedieť veci, čo im pomôžu byť v živote i biznise úspešnejšími. Klaďte tie správne otázky Mojím prvým veľkým odporúčaním je, že keď si budete definovať cieľovú skupinu na svoju komunikáciu, svoj obsah, spýtajte sa sami seba: „Aké túžby, problémy má môj zákazník?“ „Čo ho presvedčí kúpiť môj produkt?“ „Aké výsledky očakáva?“ „Kde sa nachádza, aké médiá konzumuje?“ Je jedno, či sú to študenti, mamičky na materskej alebo mini e-shop, ktorý si ešte nemôže dovoliť vaše služby. V priebehu pár mesiacov alebo rokov sa všetko môže zmeniť a čitateľ sa premení na zákazníka, ktorý sa bude zaujímať o vaše služby alebo produkt. Naratívny omyl Pokiaľ chcete byť naozaj efektívni a zabezpečiť, aby si zákazníci vaše posolstvá dobre pamätali v pretlaku informácií, mám pre vás druhé odporúčanie. Riadím sa ním ja, Wall Street Journal vo svojom dvojmiliardovom liste aj mnohé iné úspešné značky – rozprávajte príbehy. Kvalitný príbeh totiž pospája suché predajné argumenty a chladné dáta tak, že to mozgy zákazníkov ľahko pochopia a bez problémov akceptujú. Odborne sa tomu hovorí aj naratívny omyl, teda že ľudia nie sú schopní objektívne prijať fakty bez toho, aby sa medzi nimi snažili nájsť spojitosti. A to dokonca aj keby si mali príbeh domyslieť, oklamať sami seba. Príbehy, ktoré si pamätajú Ľudia hľadajú príbehy, pretože na fakty a dáta ľahko zabudneme, no na emócie, ktoré v nás vyvolajú príbehy, si ľahko spomenieme. A keď si zákazník lepšie zapamätá príbeh, vie si ho vizualizovať. Potom si na vás zväčša spomenie aj pri nákupe – viac a častejšie mu predáte. Aké príbehy rozpráva vaša značka, vaše reklamy, produkty alebo zamestnanci? Čo tam po tom, že z toho legového domčeka modré aj zelené kocky niekam zmizli a fialových či oranžových je tam príliš veľa! Naše mozgy si to celé podľa potreby domyslia a vysvetlia. VYTRIEDENÉ DÁTA VIZUÁLNE ODPREZENTOVANÉ DÁTA DÁTA VYROZPRÁVANÉ PRÍBEHOM
RkJQdWJsaXNoZXIy MTUwMDU5Ng==